Čo hovorí veda

V snahe sprostredkovať informácie a poskytnúť vhľad do problematiky homosexuality z pohľadu vedy prinášame na tejto stránke vedecké práce a štúdie, ktoré môžu pomôcť ozrejmiť odpovede na tri základné tvrdenia nekriticky prijímanej koncepcie homosexuality ako inej sexuálnej orientácie, a to:

• Homosexualita je vraj vrodená
• Homosexualita je údajne trvalá a nemožno ju zmeniť
• Všetky negatívne následky homosexuality údajne vyplývajú z diskriminujúceho postoja spoločnosti

Najrozsiahlejšiu prácu na tému homosexuality a rodovej identity priniesli v r. 2016 autori Lawrence S. Mayer (biomedicínsky štatistik a epidemiológ) a Paul M. McHugh (popredný svetový psychiater) v časopise The New Atlantis pod názvom

Sexuality and Gender - Findings from the Biological, Psychological and Social Sciences

O autoroch:

Lawrence S. Mayer, M.B., M.S., Ph.D. je vedecký pracovník na oddelení psychiatrie v rámci Lekárskej fakulty pri Univerzite Johnsa Hopkinsa a profesor štatistiky a bioštatistiky na Arizonskej štátnej univerzite.

Paul R. McHugh, M.D. je profesorom psychiatrie a behaviorálnych vied na Lekárskej fakulte pri Univerzite Johnsa Hopkinsa a 25 rokov bol vedúcim psychiatrie v Nemocnici Johnsa Hopkinsa.

Slovenský preklad

Sexualita a rodová identita - Závery z oblasti biológie, psychológie a spoločenských vied 

nájdete na

Táto ich správa je meta-analýzou výskumných prác v predmetnej oblasti a poukazuje na to, že niektoré z najčastejších tvrdení o sexualite a rodovej identite nie sú podložené vedeckými dôkazmi. Autori sa v nej snažia rozpoznať a následne poukázať na obmedzenia výskumu a vyhnúť sa tak predčasným záverom.

Otázky morálky alebo politiky táto správa nerozoberá, pozornosť je venovaná čisto vedeckým dôkazom.

Závery a kľúčové zistenia

Prvá časť - SEXUÁLNA ORIENTÁCIA - závery tejto časti štúdie možno zhrnúť nasledovne:

"Niektorí ľudia majú dojem, že sexuálna orientácia je vrodená a nemenná biologická črta ľudských bytostí, to znamená, že či už sme heterosexuáli, homosexuáli alebo bisexuáli, tak sme sa 'takí narodili‛. Avšak na podporu tohto tvrdenia neexistujú dostatočné vedecké dôkazy. Samotný koncept sexuálnej orientácie je v skutočnosti veľmi nejednoznačný. Môže sa týkať určitého druhu správania, pocitov príťažlivosti alebo vedomia vlastnej identity. Epidemiologické štúdie poukazujú na miernu súvislosť medzi genetickými faktormi a sexuálnou príťažlivosťou či sexuálnym správaním, ale neposkytujú relevantné dôkazy, ktoré by poukazovali na konkrétne gény. Existujú tiež určité dôkazy ukazujúce na iné (domnelé) biologické príčiny homosexuálneho správania, príťažlivosti a identity - ako napríklad vplyv hormónov na prenatálny vývin, ale tieto dôkazy sú tiež obmedzené. Štúdie, ktoré skúmali mozog homosexuálov a heterosexuálov, poukázali na určité rozdiely, avšak nepreukázali, že tieto rozdiely sú vrodené - teda že nie sú výsledkom faktorov prostredia, ktoré by ovplyvnili psychologické i neurobiologické črty.

Jeden z faktorov vplyvu prostredia, ktorý (ako sa zdá) súvisí s neheterosexuálnou orientáciou, je viktimizácia spôsobená sexuálnym zneužívaním v detstve. Tá môže tiež prispievať k vyššej miere psychických problémov u neheterosexuálnych skupín populácie v porovnaní s celkovou populáciou. Z celkového hľadiska vedecké dôkazy naznačujú určitú mieru premenlivosti v štruktúre sexuálnej príťažlivosti a sexuálneho správania. To narúša teóriu o tom, že sme sa s našou sexuálnou orientáciou narodili, ktorá príliš zjednodušuje komplexnú hĺbku ľudskej sexuality."

strana 11 slovenského prekladu

Kľúčové zistenia tejto časti:

Chápanie sexuálnej orientácie ako vrodenej, biologicky nemennej vlastnosti ľudí, teda myšlienka, že ľudia sa "takí narodili", nie je podložené vedeckými dôkazmi.

• Hoci existujú dôkazy, že biologické faktory, ako gény a hormóny majú súvis so sexuálnym správaním, neexistujú však žiadne presvedčivé vysvetlenia biologickej príčiny sexuálnej orientácie u ľudí. Taktiež neurobiologické nálezy, ako menšie rozdiely v štruktúrach mozgu a mozgovej aktivite, nepreukazujú, či sú tieto rozdiely vrodené, alebo sú výsledkom enviromentálnych a psychlogických faktorov.
• Sexuálna orientácia môže byť v priebehu života vcelku fluidná (premenlivá).
• V porovnaní s heterosexuálmi je u neheterosexuálov dva- až trikrát väčšia pravdepodobnosť, že v detstve zažili sexuálne zneužívanie.

strana 7 slovenského prekladu 

Druhá časť - SEXUALITA, PSYCHICKÉ ZDRAVIE A SOCIÁLNY TLAK - prináša nasledovné poznatky:

"Mnoho otázok týkajúcich sa sexuálnej orientácie a rodovej identity zostáva vo vedeckej obci sporných. No existuje všeobecná zhoda v tvrdení, (ktoré je kľúčové pre túto časť štúdie), že v populáciách lesieb, gejov, bisexuálov a transrodových osôb (LGBT) je v porovnaní s celkovou populáciou zvýšené riziko mnohých psychických problémov. Neheterosexuálne a transrodové skupiny populácie vykazujú vyššiu mieru napríklad úzkostnej poruchy, depresie a sklonov k samovražde, ako aj sociálnych problémov a problémov v oblasti správania, ako napríklad užívania návykových látok a násilia v intímnych partnerských vzťahoch. Vo vedeckej literatúre sa to prevažne vysvetľuje modelom sociálneho tlaku, podľa ktorého dôvodom rozdielnej úrovne psychického zdravia u týchto skupín populácie sú sociálne stresory (ako napríklad stigmatizácia a diskriminácia), ktorým sú členovia týchto skupín vystavení. Výskumy ukazujú, že hoci sociálne stresory prispievajú k zvýšenému riziku horšieho psychického zdravia týchto skupín, pravdepodobne nie sú jedinou príčinou týchto rozdielov." 

strana 51 slovenského prekladu  

Kľúčové zistenia tejto časti :

V porovnaní s bežnou populáciou, neheterosexuálne subpopulácie vykazujú zvýšené riziko rôznych nepriaznivých výsledkov v oblasti zdravia a mentálneho zdravia.

• Bolo odhadnuté 1,5 krát vyššie riziko výskytu úzkostných porúch, ako aj zhruba 2-násobné riziko depresie, 1,5 krát väčšie riziko užívania návykových látok a takmer 2,5 krát vyššie riziko suicidálnych sklonov.
• Miera celoživotných pokusov o samovraždu vo všetkých vekových skupinách transsexuálov sa odhaduje na 41% v porovnaní s menej ako 7 % v celkovej populácii USA.
• Existujú dôkazy, aj keď obmedzené, že sociálne stresové faktory, ako diskriminácia a stigma, prispievajú k zvýšenému riziku v oblasti duševného zdravia u neheterosexuálnych a transrodových skupín obyvateľstva. Avšak na to, aby "model sociálneho stresu" mohol byť užitočným nástrojom pre pochopenie obáv o verejné zdravie, je potrebných viac vysoko kvalitných dlhodobých štúdií.

strana 7 slovenského prekladu 

Tretia časť - RODOVÁ IDENTITA - skúma podobné otázky ako prvá časť o sexuálnej orientácii, avšak v súvislosti s rodovou identitou, teda či rodová identita je nemenná s príčinným biologickým základom. Prináša tieto závery:

"Biologické pohlavie (ako binárne kategórie muži a ženy) je pevným aspektom ľudskej prirodzenosti, hoci niektoré osoby postihnuté poruchami sexuálneho vývoja môžu vykazovať nejednoznačné pohlavné znaky. Naopak, rodová identita je sociálny a psychologický koncept, ktorý nie je dobre definovaný a existuje len málo vedeckých dôkazov, že ide o vrodenú, pevnú biologickú vlastnosť."

Tretia časť tiež skúma postupy zamerané na zmenu pohlavia a dôkazy o ich účinnosti na zmiernenie zlých následkov v oblasti duševného zdravia, ktoré zažívajú mnohí ľudia identifikujúci sa ako transrodoví. Transrodoví ľudia, ktorí podstúpili operáciu, sú v porovnaní s bežnou populáciou naďalej vystavení vysokému riziku zlých následkov na duševné zdravie.

Oblasť, ktorá je mimoriadne dôležitá, zahŕňa lekárske zásahy u mladých ľudí, ktorí pociťujú nesúlad so svojím pohlavím. Čoraz vo väčšej miere podstupujú terapie, ktoré majú potvrdiť ich pociťované pohlavie, a to dokonca aj hormonálnu liečbu alebo chirurgickéúpravy v mladom veku. Avšak väčšina detí, ktoré sa identifikujú s pohlavím, ktoré nezodpovedá ich biologickému pohlaviu, to už nebudú robiť v čase, keď dosiahnu dospelosť. Znepokojujúca a alarmujúca je preto závažnosť a nezvratnosť niektorých zásahov, ktoré sú verejne diskutované a vykonávané u detí."

strana 10 slovenského prekladu 

Kľúčové zistenia tejto časti :

Hypotéza, že rodová identita je vrodená, stála vlastnosť človeka, ktorá je nezávislá na jeho biologickom pohlaví - že človek môže byť "mužom uväzneným v ženskom tele" alebo "ženou uväznenou v mužskom tele" - nie je podporená žiadnym vedeckým dôkazom.

• Podľa nedávneho odhadu, približne 0.6% dospelých v USA sa identifikuje ako pohlavie, ktoré nezodpovedá ich biologickému pohlaviu.
• Štúdie porovnávajúce štruktúry mozgu transrodových a nie transrodových osôb preukázali slabú koreláciu medzi štruktúrou mozgu a "cross-gender" identifikáciou. Tieto korelácie neposkytujú žiadny dôkaz pre neurobiologický základ pre túto "cross-gender" identifikáciu.
• V porovnaní s bežnou populáciou, majú dospelí, ktorí podstúpili operáciu zameranú na zmenu pohlavia, naďalej vyššie riziko horších výsledkov duševného zdravia. Jedna štúdia zistila, že v porovnaní s kontrolnými osobami, mali jednotlivci so zmeneným pohlavím asi 5 krát vyššiu pravdepodobnosť pokusov o samovraždu a približne 19 krát vyššiu pravdepodobnosť úmrtia pri samovražde.;
• Deti sú osobitným prípadom pri riešení transrodových problémov. Iba malá skupina detí, ktoré pociťujú "cross-gender" identifikáciu, v tom bude pokračovať pri dospievaní a v dospelosti.
• Je veľmi málo vedeckých dôkazov, ktoré by potvrdili terapeutickú hodnotu zásahov, ktoré oneskorujú pubertu alebo menia sekundárne pohlavné znaky adolescentov, hoci u niektorých detí sa môže zlepšiť psychická pohoda, ak sú povzbudzované a podporované v ich "cross-gender" identifikácii. No neexistuje žiaden dôkaz o tom, že všetky deti, ktoré vyjadria rodovo netypické myšlienky alebo správanie, by mali byť povzbudzované k tomu, aby sa stali transsexuálmi.

strana 7 slovenského prekladu